Štyridsaťštyri je slovenský film režiséra Paľa Bielika z roku 1957.
Námetom filmu bola historická udalosť z konca prvej svetovej vojny. Išlo o vzburu slovenských vojakov 71. pešieho pluku v srbskom Kragujevaci.
Dej filmu
Vojaci, nasiaknutí revolučnými myšlienkami, unavení dlhým odlúčením od rodín, strávenom v zákopoch na fronte a vyburcovaní zlým zaobchádzaním zo strany svojich nadriadených, sa vzbúrili proti nezmyselnému pokračovaniu vojny. Za svoju revoltu boli štyridsiati štyria vojaci odsúdení na trest smrti. Film je rámcovaný popravou. Začína sa koncom – čiže pochodom odsúdencov na popravisko. O predchádzajúcich udalostiach sa divák dozvedá prostredníctvom rozprávania hlavného hrdinu Viktora Kolibca.
Kragujevskej vzbure predchádzajú vo filme epizódy zo života Viktora Kubilca. Po zoznámení sa so svojou milou Julkou, prichádza povolanie na vojnu (tesne po tom ako mu Julka oznámi, že bude otcom) a na tú dobu pôsobivo natočené zábery z frontu, kde spolu so svojim priateľom Tónom prežívajú krutosť vojnového vraždenia. Z ruského zajatia sa vracia ranený, iba na krátko sa stretáva so svojou rodinou a opäť ho posielajú na front. Na rozdiel od Tóna, ktorý sa vždy zmieri so svojou situáciou a snaží sa prežiť ako sa dá, vo Viktorovi každou epizódou vzrastá čoraz silnejší odpor voči vojne.
Kragujevackej vzbure sa teda venuje až druhá polovica filmu, v ktorej Bielik tieto historické udalosti štylizoval, aby tak dosiahol svoj umelecký zámer. Niektoré scény a rečnícky prejav Viktora pôsobia dnes miestami príliš idealisticky a naivne. Najmä jeho záverečný monológ: "Po tejto vojne nebude viac vojny. Ľudia zmúdrejú, nájdu ľudskú reč. Zastane človek pri človeku a povie prosto: Načo nám je vojna?"