Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne z prelomu rokov 178/179 po Kr.[9]
<Prvé zachované väčšie doklady o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov (nález lebky neandertálca – Gánovce, nález sošky Venuše v Moravanoch). Približne 5000 – 4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa Domica).Od konca 4. stor. pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum – Kelti. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. storočí pred Kr. prichádzajú na Slovensko Dákovia, Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.Od počiatku nášho letopočtu sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi Germánov. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich Vanniovo kráľovstvo. Dunaj tvoril hranicu s Rímskou ríšou.Koncom 4. storočia sa začalo sťahovanie národov, na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. Prvé slovanské obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v 5. storočí. Slovensko sa stalo súčasťou Samovej ríše v 7. storočí, samostatného Nitrianskeho kniežatstva (koniec 8. storočia – 833) a Veľkej Moravy (833 – cca 907). V roku 862 veľkomoravský panovník Rastislav žiada Byzanciu o kresťanských misionárov, byzantský cisár Michal III. súhlasí a na Veľkú Moravu posiela solúnskych bratov Konštantína (rehoľným menom Cyril) a Metoda, ktorí zostavujú hlaholiku, prekladajú Písmo sväté a bohoslužobné zvitky a knihy a organizujú cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše sa územie Slovenska stalo postupne súčasťou Uhorska (od 10. stor. až 13. stor. do 1918), v ktorom do začiatku 12. storočia tvorilo Nitrianske kniežatstvo (Nitriansko).Názov Slovensko ako označenie Slovenska v dnešnom ponímaní je výnimočne doložený z roku 1029 v spojení "dux Sclavonie" a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku 1675 v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v Uhorskom Hradišti.[10]Po Osmanskej expanzii sa územie bývalého Uhorska v 16. a 17. storočí dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. Kráľovské Uhorsko), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto habsburského štátu. Bratislava sa stala hlavným (1536 – 1784/1848), korunovačným (1563 – 1830) mestom a sídlom snemu (1542 – 1848) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. Trnava sa stala sídlom ostrihomského arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi.Roku 1787 kodifikoval Anton Bernolák spisovnú slovenčinu založenú na západoslovenskom nárečí (bernolákovčina). Roku 1843 kodifikoval Ľudovít Štúr spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes.V revolúcii rokov 1848 – 49 sa Slováci pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť Rakúskej monarchie, to sa im však nepodarilo.Najhoršiemu tlaku maďarizácie čelili Slováci po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v rokoch 1867 – 1918.V roku 1918 sa Slovensko stalo súčasťou Česko-Slovenska. Počas chaosu, ktorý nasledoval po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska, krátkodobo existovala na časti slovenského územia komunistická tzv. Slovenská republika rád so sídlom v Prešove. Slovensko sa ako súčasť Česko-Slovenska začalo rozvíjať najmä po kultúrnej stránke. Koncom 30. rokov využil národnostné rozdiely v krajine Hitler, ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne po rokovaniach so slovenskými politikmi dopomohol v marci 1939 k vzniku Slovenskej republiky. Slovensko počas vojny vystupovalo ako spojenec Nemeckej ríše. Ako reakcia na vstup nemeckej armády na Slovensko roku 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie (politické a vojenské centrum Banská Bystrica; povstanie bolo porazené, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja). Slovensko bolo z východu oslobodzované Červenou armádou.Po 2. svetovej vojne bolo obnovené Česko-Slovensko a dostalo sa do sféry vplyvu ZSSR. Po roku 1948, kedy sa moci oficiálne ujali komunisti, došlo k zoštátneniu súkromných podnikov, slovenský prevažne roľnícky vidiek zasiahla kolektivizácia poľnohospodárstva. Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku 1968 k významným politickým zmenám. 21. augusta 1968 boli tieto procesy potlačené vpádom vojsk Varšavskej zmluvy. Došlo k tzv. normalizácii a nástupu brežnevskej politiky. V roku 1989Nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom.1. januára1993 vznikla Slovenská republika, nástupnícky štát Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením ČSFR. Od 19. januára1993 je Slovensko členom OSN, od 29. marca2004 členom NATO a od 1. mája 2004 členom Európskej únie.
Slovensko má pomerne hustú sieť osídlenia, nachádza sa tu 2 891 samostatných obcí, z toho je 138 miest (2009)[11]. Najväčšími mestami podľa počtu obyvateľov sú Bratislava a Košice, ďalej nasledujú Prešov, Žilina, Nitra, Banská Bystrica a Trnava. V mestách žije vyše 57 percent populácie.
Podnebie Slovenska sa nachádza na rozmedzí medzi kontinentálnym a oceánskym. Podľa Köppena prechádza hranica kontinentálneho a oceánskeho podnebia východným, resp. stredným Slovenskom. Klíma Slovenska sa môže rozdeliť na 3 zóny:
Nížiny
Nížinná podzóna s prevažujúcimi oceánskymi vplyvmi – priemerná ročná teplota je okolo 10 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca neklesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o Podunajskú a Záhorskú nížinu. Typickými predstaviteľmi sú Bratislava a Hurbanovo.
Nížinná podzóna s prevažujúcimi kontinentálnymi vplyvmi – priemerná ročná teplota je okolo 9 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca klesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o Východoslovenskú nížinu a Košickú kotlinu. Typickým predstaviteľom sú Košice.
Kotliny – priemerná ročná teplota je od 5 do 8,5 stupňa Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v rozmedzí 15 – 18,5 stupňov Celzia a najchladnejšieho mesiaca od -3 po -6 stupňov Celzia. Typickými predstaviteľmi sú Poprad, Sliač a Žilina.
Hory – Priemerná ročná teplota je pod 5 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je pod 15 stupňov Celzia a najchladnejšieho mesiaca pod -5 stupňov Celzia. Typickú klímu horskej zóny reprezentuje Štrbské Pleso, Chopok a Lomnický štít.
Rieky na Slovensku väčšinou pramenia a sú málo vodnaté. Všetky rieky sú najvodnatejšie na jar, keď sa roztápa sneh. Jedinou výnimkou je Dunaj, ktorý je najvodnatejší v lete, keď sa topí ľad v Alpách. Vodstvo Slovenska sa delí na úmorieBaltského a Čierneho mora. K úmoriu Baltského mora patria povodia riek Poprad a Dunajec. K úmoriu Čierneho mora patria povodia riek Morava, Dunaj, Tisa. Plesá na Slovensku vznikli ústupom horského ľadovca, napr. Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, alebo Skalnaté pleso.
Najviac priehrad je na rieke Váh, kde tvoria Vážsku kaskádu. Sú to napr. Liptovská Mara, Sĺňava, Kráľová, Nosice a iné. Najväčšia priehrada je Oravská priehrada s rozlohou 35 km². Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, slúžia na zavlažovanie, rekreáciu, alebo zásobovanie pitnou vodou (vodárenské nádrže, celkom 8). Najviac podzemnej vody je na Žitnom ostrove. Podzemná voda sa delí na 3 druhy:
Magnezit z Lubeníka. Tento minerál patrí medzi najvýznamnejšie suroviny v súčasnosti ťažené na Slovensku.
Ťažba nerastných surovín predstavuje jeden zo základov hutníckej výroby, chemického a stavebného priemyslu a ovplyvňuje výrazne aj ďalšie priemyselné odvetvia. V roku 2009 dosiahla hodnota ťažby nerastných surovín na Slovensku 329,59 miliónov € v bežných cenách, čo predstavuje asi 0,52 % HDP.[14] Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a lignit. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Ťažba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotreba čierneho uhlia zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny ako antracit, bitumenóznebridlice a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné na rentabilnú ťažbu. Ekonomicky zaujímavé zásoby uránu sa nachádzajú napr. na ložisku Košice-Jahodná, ale k ich ťažbe zatiaľ nedošlo. Spomedzi rúd bola na Slovensku donedávna ťažená už iba železná ruda (siderit), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby. V priebehu leta 2008 však ťažba ustala. Na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín nachádzajú zásoby antimónu, ktorý sa však v súčasnosti neťaží. Krajina má značné zásoby nerudných surovín, z ktorých veľký význam má hlavne ťažba magnezitu, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového merítka je významná aj ťažba perlitu a zeolitov. Významným je i novo otvárané ložisko mastenca pri Gemerskej Polome. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí barit, bentonit, kaolín (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické íly, petrurgický bazalt, stavebný a obkladový kameň, dolomit, vápenec, kamenná soľ (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), anhydrit (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), živce, kremennépiesky a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom zlata, striebra, medi a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. V malej miere pokračuje iba ťažba zlata v Banskej Hodruši (Hodruša-Hámre)[15].
Až 44,3 % územia republiky (2,17 milióna hektárov) je zalesnených[16]. Až 60 % lesných porastov tvoria listnáče a 40 % ihličnany, prevládajú 60- až 100-ročné porasty. Medzi drevinami je najviac zastúpený, s podielom nad jednu tretinu buk, potom smrek a dub. 60 % výmery lesných pozemkov obhospodarujú štátne organizácie.
Na Slovensku zabezpečuje ochranu prírody 9 národných parkov, pričom rozlohou najväčší a najstarší je Tatranský národný park. Celkom je na Slovensku vyhlásených 1082 maloplošných chránených území[17], 382 území európskeho významu[18] a 38 chránených vtáčích území[19].
Slovensko je od roku 1996 rozdelené na osem krajov, ktoré sú od roku 2002 zároveň samosprávnymi krajmi (v Ústave sa nazývajú vyššie územné celky (VÚC)):
Najvyšší počet obyvateľov majú kraje: Prešovský, Košický a Nitriansky.[11]
Najvyšší počet obyvateľov majú mestá: Bratislava, Košice a Prešov.
Najväčšiu hustotu zaľudnenia majú kraje: Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský.
Najväčšiu rozlohu majú mestá: Bratislava, mesto Vysoké Tatry a Košice.
Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom a Sobraneckom okrese. Najväčší prírastok obyvateľstva je na Spiši, Orave, Above a Zemplíne.
Podiel Rómov podľa posledného sčítania (čiže na základe ich vlastnej deklarácie) je 1,7 %, no podľa rozhovorov s komunálnymi predstaviteľmi a starostami (čiže na základe definície zvyšného obyvateľstva) 5,6 %. Treba si však uvedomiť, že v prípade uvedených 5,6 % treba znížiť hore uvedené percento Slovákov a Maďarov celkovo o 4 percentuálne body.
Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V praxi sa to týka vyše stovky maďarských obcí, desiatky rusínskych/ukrajinských a rómskych obcí a jednej nemeckej obce.
Rímskokatolíci 62,0 %, Gréckokatolíci 3,8 %, Evanjelici a.v 5,9 %, Kalvíni 1,8 %, Ateisti 13,4 %, ostatní 2,5 % a nezistení 10,6 %.
Údaje čerpané zo sčítania z roku 2011.
Katedrála svätého Martina v Bratislave
Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku 2001.
Parlament (NR SR) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických voľbách, ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. Volebný systém pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky je pomerný, výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda by byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú z názorovou líniou strany, t. j. neexistuje tu imperatívny mandát.
Vláda sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú koalíciu, t. j. takú ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí premiér, ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou. V prípade, že sa poslanci stanú ministrami svojho poslaneckého mandátu sa dočasne vzdávajú a na ich miesto nastúpia náhradníci (napr. v Českej republike im zostáva, čo následne spôsobuje vysoké absencie ministrov na hlasovaniach v Poslaneckej snemovni).
Prezident Slovenskej republiky je spolu s premiérom a predsedom parlamentu najvyšším ústavným činiteľom v krajine (Z tohto dôvodu, napríklad, nemôžu nikdy letieť spolu v jednom lietadle). Jeho funkcia je však skôr formálna. Medzi jeho právomoci patrí napríklad poverovanie budúceho premiéra zostavením vlády, ktorú následne vymenuje. Ďalej disponuje tzv. malým vetom, to značí, že môže vrátiť zákon na opätovné posúdenie Národnou radou. Na prehlasovanie tohto malého veta treba Národnej rade nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, t. j. minimálne 76. Pred malým prezidentským vetom stačila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, v prípade, že bol parlament uznášaniaschopný, t. j. bolo potrebných minimálne 38 poslaneckých hlasov. Prezident okrem toho vyberá ústavných sudcov spomedzi dvojnásobného počtu kandidátov schválených Národnou radou či udeľuje vyznamenania. Prezident je hlavou štátu. Terajším prezidentom je Andrej Kiska.
V minulosti sa v krajine produkovali najmä výrobky ťažkého strojárstva a zbrane pre krajiny RVHP a spojencov Sovietskeho zväzu. Po roku 1989 tento trh upadol.
Nízke náklady na pracovnú silu a daňová reforma sa na začiatku 21. storočia stali atraktívne pre zahraničných investorov, najmä z automobilového priemyslu, ktorý má v slovenskej ekonomike výraznú pozíciu. Na Slovensku je vyrobených najviac áut na svete na jedného občana. Nachádzajú sa tu závody spoločnosti Volkswagen v Bratislave, PSA Peugeot-Citroën v Trnave a Kia v Žiline. Druhý najdôležitejší priemysel je elektrotechnický priemysel. Pri Nitre má továreň spoločnosť Sony, pri Galante spoločnosť Samsung. Slovenský priemysel má priaznivé vyhliadky na rozvoj a mal by rásť aj v nasledujúcich rokoch. Na Slovensku sa v roku 2011 vyrobilo 926 555 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 171 áut na tisíc obyvateľov. V roku 2013 výroba mierne stúpla na približne 980 000 vozidiel.[24]
Krajina si výrobou automobilov získala prívlastok Detroit Európy a po rozvoji ekonomiky aj tatranský tiger[25].
Slovensko má rozvinuté poľnohospodárstvo, ktoré využíva 19 350 km² poľnohospodárskej pôdy (39,5 % povrchu krajiny). Ešte na začiatku 20. storočia zamestnávalo 60 % obyvateľstva. Dnes poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace odvetvia zamestnávajú asi 4,9 % ekonomicky činného obyvateľstva (asi 100 050 zamestnancov)[26]. Najvhodnejšie podmienky na rastlinnú výrobu sú v nížinách. Pestuje sa hlavne obilie (60 % osevných plôch), olejniny a jedno a viacročné krmoviny. Zemiaky, strukoviny a zelenina (hlavne rajčiny, biela kapusta, cibuľa, paprika a mrkva) sa pestujú dovedna na asi 3 % ornej pôdy[27]. Na Slovensku sa nachádza 6 vinohradníckych oblastí. Väčšina hrozna sa pestuje hlavne na západnom, menej na strednom a najmenej na východnom Slovensku. Vo vyšších polohách sa využívajú pastviny na chov hovädzieho dobytka a oviec. Väčšia časť živočíšnej výroby je sústredná v nížinách, kde sa nachádzajú dostatočné zdroje krmovín.
Počet chovaných zvierat väčšiny druhov má dlhodobo tendenciu poklesu, hlavne v dôsledku poklesu domáceho dopytu a nízkej kúpnej sily domáceho obyvateľstva[27].
Štruktúra pôdneho fondu v SR v rokoch 2007 – 2012 bola nasledovná (všetky údaje v ha k 1. januáru daného roku):[29]
Slovensko je atraktívne pre svoje prírodné krásy, najmä hory, jaskyne ale aj kultúrne a historické zaujímavosti, ako sú stredoveké hrady a mestá, ľudová architektúra, kúpele a lyžiarske strediská. Krajina má podľa niektorých zdrojov najväčšiu koncentráciu hradov na jedného obyvateľa[30]. V roku 2006 navštívilo Slovensko viac než 1,6 milióna ľudí. Medzi najnavštevovanejšie destinácie patrilo hlavné mesto a pohorie Tatry[31]. Väčšina návštevníkov prichádza z Česka (asi 26 %), Poľska (15 %) a Nemecka (11 %).
ŽSR spravujú 3 690 kilometrov (2007)[34] tratí normálneho, širokého a úzkeho rozchodu tratí a 1 923 km tratí so zabezpečovacím zariadením. Ďalej majú v správe 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou 43,3 km, 2 283 mostov s dĺžkou 46,7 km a 2 344 železničných priecestí. Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráh na území Slovenska. Najdôležitejšími železničnými uzlami sú: Bratislava, Žilina, Košice, Zvolen a Nové Zámky. Najdlhší železničný tunel na Slovensku a aj v bývalom Česko-Slovensku je Čremošniansky tunel s dĺžkou 4 697 m.
Medzi technické pamiatky patrí úvraťová Kysucko-oravská lesná železnica. V prevádzke bola od roku 1926 do 1971, dnes jej časť slúži ako turistická atrakcia.
Celková dĺžka cestných komunikácií je 42 993 km. S tvrdým povrchom 37 533 km (vrátane 415,5 km diaľnic a 259 km rýchlostných ciest) a s nespevneným povrchom 5 460 km. Kategórie cestných komunikácií: cesty I. triedy, cesty II. triedy, cesty III. triedy, rýchlostné komunikácie, diaľnice (D1, D2, D3, D4).
Riečne prístavy sa nachádzajú v mestách Bratislava a Komárno. Na ostatných vodných plochách sa vykonáva prevažne rekreačná a technologická plavba. Z časti je realizovaný projekt Vážskej vodnej cesty s medzinárodným významom, ktorá by mala prepojiť Dunaj cez Váh s Odrou a Vislou[35].
Cez Slovensko prechádzajú dva ropovody – Družba (506,6 km) a Adria (8,5 km). Krajinou taktiež prechádza plynovod Bratstvo, na ktorý je nadviazaný slovenský distribučný systém plynovodov o dĺžke vyše 30 560 km.[36] K zemnému plynu má vďaka plynovodom prístup 94 % obyvateľov krajiny.[36]
Povinná, pôvodne 6 ročná školská dochádzka bola na území dnešného Slovenska zavedená v roku 1868. Od roku 1922 8 ročná, neskôr v priebehu éry socializmu rozšírená na 10 ročnú povinnú školskú dochádzku, ktorú môžu žiaci absolvovať na základných a stredných školách, resp. 8 ročných gymnáziách. Negramotnosť obyvateľstva sa pohybuje okolo 0,6 % populácie nad 15 rokov. Nachádzajú sa tu štátne, cirkevné ako aj súkromné školy. Vzdelávanie je poskytované aj v jazykoch viacerých národnostných menšín. Základnú školu navštevujú deti od 6 (alebo 7) po 14 (alebo 15) rokov.
Všetky štandardné stupne vzdelania, vrátane vysokého sú štátom poskytované bezplatne. Na Slovensku existuje niekoľko desiatok vysokých škôl a univerzít. V roku 2006 absolvovalo vysokoškolské štúdium na Slovensku 34 535 absolventov.[37] Ani jedna zo slovenských univerzít sa nedostala medzi 500 najlepších univerzít na svete.[38]
Medzi najkvalitnejšie univerzity a vysoké školy v rámci východoeurópskeho regiónu (podľa hodnotenia vedeckého publikovania na internete) na Slovensku patria Univerzita Komenského, Technická univerzita v Košiciach, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Poľnohospodárska univerzita v Nitre a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika[39].
Veda a výskum sú na Slovensku spojené najmä so štátom financovanými vysokými školami, odbornými ústavmi a Slovenskou akadémiou vied. Súkromný sektor sa vo sfére vedy a výskumu zatiaľ prakticky nevyskytuje. Všeobecne kvalitnú úroveň, porovnateľnú so svetovou majú technické odbory a fyzika. Výdavky na vedu a výskum napriek snahám o zvýšenie na hranicu 3 % HDP do roku 2010 na Slovensku nestúpajú a už niekoľko rokov sa pohybujú okolo 0,5 % HDP, pričom podiel mierne klesá a v roku 2008 bol 0,47 %.[40] (pri tom ešte v roku 1989 dávalo 3,9 % HDP, čo bolo na svetovej úrovni).[41][42]
Príslušníci slovenských ozbrojených síl v Afganistane.
Ozbrojené sily Slovenskej republiky (do roku 2002 Armáda Slovenskej republiky) predstavujú ozbrojenú moc krajiny. Slúžia predovšetkým na ochranu bezpečnosti štátu, slobody a zvrchovanosti. Ich nezanedbateľným významom je pomoc pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm alebo iných iných mimoriadnych udalostí. Od januára 2006, keď došlo k zrušeniu povinnej vojenskej služby pre obdobie mieru, sú slovenské ozbrojené sily plne profesionálnou armádou[43]. Vek pre dobrovoľný vstup do armády je pre mužov od 18 do 30 rokov. V armáde smú slúžiť aj ženy. Organizačne sa Ozbrojené sily SR delia na Pozemné a Vzdušné sily. Na ozbrojené sily Slovensko dáva ročne dlhodobo menej ako 2 % HDP (v roku 2011 asi 1,1 %, teda približne 655,79 miliónov eur[44]).V roku 2013 mali ozbrojené sily k dispozícii 14 501 príslušníkov ozbrojených síl a 6989 civilných zamestnancov.
Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna – Slovenská televízia, ktorá má dva kanály (Jednotka a Dvojka, vysielanie Trojky bolo v lete 2011 pozastavené). V roku 2011 oslávila Jednotka (do roku 2004 STV 1) svoje 55. výročie. Dvojka (do roku 2004 STV 2) vysiela prevažne slovenské dokumenty, šport, slovenské a nekomerčné zahraničné filmy.
Roku 1996 začala vysielať aj komerčná TV Markíza, ktorá je dlhodobo najsledovanejšou televíziou. Jej riaditeľom je Matthias Settele. Televízia spustila druhý, pre ženy určený kanál TV Doma, tretí, pre mužov s názvom TV Dajto aj o štvrtý kanál TV Foor, ktorý zanikol v roku 2014.
Z televízie Global vznikla v roku 2002 TV JOJ, ktorá spustila vysielanie druhého okruhu JOJ Plus a v roku 2013 ďalšie dva programy TV WAU a TV SENZI. Riaditeľom je František Borovský.
Televízia TA3 vysiela spravodajstvo z domova i zahraničia.
Okrem týchto desať televízií s terestriálnym vysielaním sú na Slovensku aj monotématická TVA (obchodné správy), Nautik TV (pôvodne podmorský svet, v súčasnosti predovšetkým interaktívne relácie), MusicBox (hudobná stanica), Ring TV (v noci vysiela na kanáli TA3 interaktívne relácie) ako aj ďalšie miestne a lokálne televízie.
Poradie televízií podľa sledovanosti (3. + 4. kvartál 2010): TV Markíza (57,33 %), TV JOJ (36,80 %), Jednotka (21,17 %), TA3 (4,88 %) a iné[47].
V marci 2011 sa na Slovensku začal prechod z analógového televízneho vysielania na digitálne[48].
Mesačníky – Zdravie (9,23 %), Eva (9,07 %), EMMA (8,33 %), Záhradkár (7,40 %), Auto motor a šport (5,04 %), Auto magazín (4,17 %), Pekné bývanie (4,16 %) a iné.
Slovenská kuchyňa je rôznorodá a líši sa v závislosti od regiónov. Je ovplyvnená okolitými kuchyňami, najmä českou, poľskou, rakúskou a maďarskou. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu ako bryndzové halušky a zemiakové placky na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú zastúpené jedlá spoločné s maďarskou kuchyňou a rakúskou kuchyňou, ako napríklad guláš, lečo, plnená paprika, viedenský rezeň.
Medzi slovenské výrobky patria[50]:
syrové výrobky ako parenica, ovčí syr (ovčí hrudkový syr – salašnícky, ovčí salašnícky údený syr), syrové korbáčiky (oravský a zázrivský korbáčik"), oštiepok, bryndza, tekovský salámový syr
↑Zákon stanovuje, že "Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky".[2] Takže v úradnom styku je prípustná aj čeština.
↑Čl. 6 Ústavy Slovenskej republiky [online]. Bratislava : Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, organizačný odbor, [cit. 2010-03-03]. Dostupné online.
↑Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky [online]. Bratislava : [cit. 2010-03-03]. Dostupné online.
↑Zákon č. 184/1999 Z.z. z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín [online]. [Cit. 2010-03-03]. Dostupné online.
↑PIŠKO, Michal. Slovensko má 5 397 036 obyvateľov [online]. www.sme.sk, 29.02.2012, [cit. 2012-02-29]. Dostupné online.
↑Počet obyvateľov SR [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012, [cit. 2012-02-29]. Dostupné online.
↑ abŠtatistické údaje o štátnych hraniciach [online]. SVS MV SR, marec 2009. Dostupné online.
↑KOVÁČ, D., a kol.: Kronika Slovenska 1. Bratislava: Vydala Fortuna Print pre Adox, 1998, s. 76.
↑[1] UHLÁR, V.: O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina
↑ abVšeobecné charakteristiky za rok 2009 [online]. Štatistický úrad SR. Dostupné online.
↑Kováč, M., Plašianka, D., 2003: Geologická stavba oblasti na styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu. Univerzita Komenského, Bratislava, 88 s.
↑Baláž, P., Kúšik, D., 2010: Nerastné suroviny Slovenskej republiky, stav k roku 2009. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 158 s. Dostupné online
↑ČTK. Pri Hodruši našli nové ložisko zlata, s ťažbou sa má začať budúci rok [online]. spravy.pravda.sk, 29.10.2009, [cit. 2013-12-23]. Dostupné online.
↑Prírodné bohatstvo Slovenska [online]. TASR, 2008, [cit. 2011-05-27]. Dostupné online.
↑Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. SAŽP, 2007. Dostupné online.
↑Výnos č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004 [online]. Ministerstva životného prostredia SR. Dostupné online.
↑Lokality Natura 2000 [online]. Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
↑Zmluva o prevádzkovaní dráh na rok 2007 [online]. . Dostupné online.
↑Koncepcia rozvoja vodnej dopravy SR [online]. MDPT. Dostupné online.
↑ abSZÉPLAKY, D.; LUKÁČ, L.. Súčasnosť a budúcnosť tranzitnej prepravy zemného plynu na území Slovenska [online]. tzbportal.sk, 03.02.2011, [cit. 2014-09-23]. Dostupné online.
↑Predpokladaný harmonogram vypínania základných analógových televíznych vysielačov a zapínania vysielačov DVB T v roku 2011 [online]. MDVRR SR, [cit. 2011-06-03]. Dostupné online.